„Manželka môjho syna je poriadna potvora: Núti ho robiť všetky domáce práce“

Ahoj, Ania. Ako sa máš? Niečo nové?

• Ahoj, Magda. Všetko je v poriadku. Deti prišli na Deň vďakyvzdania, vnúčatá… Boli takí milí, priniesli jedlo, všetci sa zišli, varili, prestreli stôl… a nikto sa neunavil, všetci sa skvele bavili.

• Mala si šťastie so svojou nevestou. Môj syn skončil s poriadnou potvorou za manželku.

• Prečo? Myslela som si…

Ahoj, Magda. Všetko je v poriadku. Deti prišli na Deň vďakyvzdania, vnúčatá… Boli takí milí, priniesli jedlo, všetci sa zišli, varili, prestreli stôl… a nikto sa neunavil, všetci sa skvele bavili.

Mala si šťastie so svojou nevestou. Môj syn skončil s poriadnou potvorou za manželku.

Prečo? Myslela som si…

Ania a Magda boli priateľky už roky, ich životy prepletené spoločnými skúsenosťami a vzájomnou podporou. Často sa stretávali v miestnej kaviarni, aby si porozprávali o najnovších udalostiach v živote. Dnes to nebolo inak.

„Ahoj, Ania. Ako sa máš? Niečo nové?“ spýtala sa Magda, keď si odpila z latte.

„Ahoj, Magda. Všetko je v poriadku. Deti prišli na Deň vďakyvzdania, vnúčatá… Boli takí milí, priniesli jedlo, všetci sa zišli, varili, prestreli stôl… a nikto sa neunavil, všetci sa skvele bavili,“ odpovedala Ania s úsmevom.

„Mala si šťastie so svojou nevestou. Môj syn skončil s poriadnou potvorou za manželku,“ povedala Magda, jej tón sa zmenil na frustrovaný.

„Prečo? Myslela som si, že medzi nimi to ide dobre,“ zaujímala sa Ania úprimne.

Magda si hlboko povzdychla predtým, než pokračovala. „No, začalo to dobre. Ale poslednou dobou je to akoby sa zmenila na úplne inú osobu. Núti ho robiť všetky domáce práce—varenie, upratovanie, pranie—všetko.“

Ania zdvihla obočie. „Naozaj? To vôbec neznie fér.“

„Presne! Myslím tým, že je jedna vec deliť si povinnosti, ale ona ani prstom nepohne okolo domu. Môj syn pracuje dlhé hodiny a aj tak príde domov k zoznamu úloh,“ vysvetľovala Magda.

„To je hrozné. Hovorila si s ním o tom?“ spýtala sa Ania.

„Hovorila som, ale on to len odbije s tým, že to nie je veľký problém. Ale vidím, že ho to vyčerpáva,“ povedala Magda s obavami v hlase.

Ania súcitne prikývla. „Je ťažké vidieť svoje dieťa trpieť a nemôcť veľa urobiť.“

„Presne tak. A nie sú to len domáce práce. Neustále ho kritizuje a dáva mu pocit, že nerobí dosť,“ dodala Magda.

„To je emocionálne zneužívanie,“ povedala Ania priamo.

„Viem. Snažila som sa mu to vysvetliť, ale je do nej taký zamilovaný, že nevidí, čo sa deje,“ povedala Magda so slzami v očiach.

Ania natiahla ruku a stisla Magdinu ruku. „Je mi ľúto, že tým prechádzaš. Možno potrebuje odbornú pomoc, aby videl veci jasnejšie.“

„Navrhla som poradenstvo, ale odmieta. Hovorí, že to nepotrebujú,“ povedala Magda a pokrútila hlavou.

„Niekedy ľudia musia dosiahnuť dno, aby si uvedomili, že potrebujú pomoc,“ povedala Ania jemne.

„Dúfam len, že to nepríde až tak ďaleko,“ odpovedala Magda so zlomeným hlasom.

Obe priateľky sedeli chvíľu v tichu, každá ponorená do svojich myšlienok.

„Ďakujem ti za vypočutie, Ania. Pomáha o tom hovoriť,“ povedala nakoniec Magda.

„Kedykoľvek, Magda. Vieš, že som tu vždy pre teba,“ odpovedala Ania srdečne.

Keď opúšťali kaviareň, Magda nemohla striasť pocit bezmocnosti, ktorý ju obklopil. Svojho syna veľmi milovala a chcela pre neho len šťastie. Ale ako veci stáli teraz, šťastie sa zdalo ako vzdialený sen.