„Môj Bývalý Manžel Stratil Nerva, Keď Zistil o Mojom Novom Priateľovi: Podľa Neho Nemám Právo Byť Šťastná, Kým Naša Dcéra Nedosiahne 18“
Stretla som Jakuba počas posledného ročníka na vysokej škole. Bol očarujúci, s úsmevom, ktorý dokázal rozžiariť celú miestnosť. Rýchlo sme sa zamilovali a skôr než som sa nazdala, boli sme manželia. Spočiatku sa zdalo všetko dokonalé. Ale ako medové týždne pominuli, Jakubova pravá povaha sa začala prejavovať.
Jakub bol majetnícky. Vypytoval sa ma na každú maličkosť—kam som šla, s kým som hovorila, čo som robila. Najprv som si myslela, že je to milé, že mu na mne tak záleží, ale čoskoro to začalo byť dusivé. Jeho temperament bol ďalším problémom. Rozčúlil sa nad najmenšími vecami—stratenou ponožkou, riadom ponechaným v umývadle. Bolo to ako žiť s tikajúcou bombou.
Napriek varovným signálom som s ním zostala. Mali sme spolu dcéru, Lindu, a chcela som to udržať kvôli nej. Ale ako čas plynul, bolo jasné, že zostať spolu nie je v záujme nikoho z nás. Neustále napätie a hádky si vyberali svoju daň na nás všetkých.
Po dlhom zvažovaní som sa rozhodla podať žiadosť o rozvod. Bolo to jedno z najťažších rozhodnutí, aké som kedy urobila, ale vedela som, že je to správne. Jakub to neprijal dobre. Obvinil ma z rozbitia našej rodiny a proces rozvodu urobil čo najťažším. Ale nakoniec sme boli oficiálne rozvedení.
Prvýkrát po rokoch som sa cítila slobodná. Sústreďovala som sa na obnovu svojho života a na to, aby som bola čo najlepšou matkou pre Lindu. O pár rokov neskôr som stretla niekoho nového—Martina. Bol láskavý, trpezlivý a všetko, čo Jakub nebol. Začali sme spolu chodiť a prvýkrát po dlhom čase som sa cítila skutočne šťastná.
Keď Jakub zistil o Martinovi, bol zúrivý. Zavolal mi a kričal na mňa za to, že som sa posunula ďalej. Podľa neho som nemala právo byť šťastná, kým Linda nedosiahne 18 rokov. Obvinil ma z toho, že som sebecká a že dávam svoje potreby pred potreby našej dcéry.
Jeho reakcia ma neprekvapila, ale aj tak to bolelo. Snažila som sa mu vysvetliť, že moje šťastie neuberá z mojej schopnosti byť dobrou matkou pre Lindu, ale nechcel počúvať. Vyhrážal sa mi súdom o plnú starostlivosť, ak budem pokračovať vo vzťahu s Martinom.
Situácia sa rýchlo vyhrotila. Jakub začal prichádzať neohlásene k môjmu domu, požadoval vidieť Lindu a vypytoval sa jej na Martina. Bolo to znepokojujúce a spôsobovalo mi to strach o našu bezpečnosť.
Vyhľadala som právnu radu a bolo mi povedané, že pokiaľ Lindy nič neohrozuje, Jakub nemá dôvod na plnú starostlivosť. Ale neustály stres a strach z toho, čo by mohol Jakub urobiť ďalej, si na mne vyberali svoju daň.
Na konci som musela urobiť ťažké rozhodnutie. Kvôli Linde a môjmu vlastnému pokoju mysle som ukončila vzťah s Martinom. Zlomilo mi to srdce, ale nemohla som riskovať stratu mojej dcéry alebo žiť v neustálom strachu z Jakubovho ďalšieho kroku.
Teraz sa opäť sústreďujem výlučne na Lindu a snažím sa čo najlepšie zvládnuť spolurodičovstvo s Jakubom. Nie je to ľahké a sú dni, keď mám pocit, že sotva držím pohromade. Ale zatiaľ je to jediná možnosť, ktorú mám.